Bicyklovanie je pri chudnutí účinné, ale neuznávam ho. Predsa len je to sedavá činnosť. Keď celý deň sedím pri práci, fakt ma to už neláka ísť sedieť na bicykel. Horná polovica tela je na bicykli bez pohybu. Strnulé telo, ruky predpažené… To všetko na tej maličkej bodke zvanej sedátko?
Hlava je pri jazde často v záklone a to trvalo zaťažuje krčnú chrbticu. Typickým problémom sedavého zamestnania a šoférovania sú aj skrátené prsné svaly. Bicyklovanie nie je vhodným kompenzačným cvičením.
Predstavte si tučného muža okolo päťdesiatky. Povie vám, že má tak asi 90 kíl, čiže v skutočnosti najmenej 120. Nikdy v živote sa nevenoval žiadnemu pohybu. Ak spadne z bicykla, zranenie môže byť veľmi vážne!
- Obézny je oveľa ťažší, než športovec. Iné zranenia sa stanú ak na plece spadne 60 kilový a iné zranenia utŕži 120 kilový občan.
- Nie je trénovaný, takže sa nedokáže ešte počas pádu pripraviť na náraz. Obrazne povedané: padne ako vrece zemiakov. Športovec by ešte počas pádu možno stihol aspoň trocha mierniť náraz a pripraviť sa.
- Netrénovaný má krehké kosti. Náraz, ktorý by športovec zvládol bez problémov môže u obézneho viesť k zlomenine.
- Zotavenie z úrazu je u obézneho podstatne pomalšie. Je to spôsobené aj tým, že tukové tkanivo produkuje rôzne látky, ktoré v tele vyvolávajú zápal. To, plus zlá kondícia značne spomaľuje aj hojenie rán.
Jednoducho ak z bicykla spadne 50 kilový športovec – otrasie sa a ide ďalej. Ak rovnako spadne 140 kilový diabetik, môže skončiť v nemocnici.