Dokážete zvládnuť výnimky?

Mnoho ľudí sa už pred chudnutím pýta, ako často si budú môcť dovoliť zobnúť si niečo dobré. K odpovedi sa prepracujeme cez počítanie.

• Jedávate 5× denne? To je 150 jedál mesačne.
• Jedávate 3× denne? To je 90 jedál mesačne.

Zaokrúhlime to. Za mesiac zjete 100 jedál. Jedno jedlo = jedno percento.

• Dáte si raz za mesiac jedno nezdravé jedlo? To je jednopercentná „chyba“. Určite je to v poriadku a vôbec sa ňou nemusíte zaťažovať.
• Dáte si každý týždeň jedno nevhodné jedlo? To je štvorpercentná „chyba“. Stále „plníte plán“ na 96% a to je predsa naozaj vynikajúce!
• Dáte si jednu výnimku denne? To už plníte plán len na 70%. Čo by vám na niečo také povedali v práci? Páčilo by sa vám dostať len 70% z výplaty?

Dať si niečo dobré raz za týždeň štatisticky nie je problém. Ale môže sa to stať psychologickým problémom. Niektorí ľudia (aj ja patrím medzi nich) sa po prvej výnimke už nevedia od maškrtenia odtrhnúť. Keď si dám niečo mimoriadne dobré, prudko stúpne túžba zopakovať si to čo najskôr.

Trvalo mi možno 10 rokov od schudnutia, kým som pochopil, že cez sviatky nemôžem to, čo je zvykom. Chce to čas, kým získate akúsi pokoru pred faktom, že jednoduchšie je ísť bez hostín, hodov, osláv, sviatkov. Prídete síce o pár pekných chvíľ v roku, ale získate každodennú ľahkosť.

Túžite po výnimke? Skúste si to raz. Dajte si v meste s kamarátmi štvrť pizze. Alebo niečo iné, nie práve ideálne. Pozorujte, čo sa bude diať POTOM. Vrátite sa po výnimke ihneď k starému režimu a nemáte žiadne problémy? V tom prípade si výnimky občas dovoliť môžete, možno tak raz za týždeň. Ak sa však po výnimke spustí lavína ďalších výnimiek, je to problém.

Ak ste po maškrte pod silným tlakom túžby ešte si dať, tak sa vám žiadne výnimky neoplatí povoliť. Dnes si totiž možno dáte rezance s makom a už o 10 minút máte chuť na niečo iné, čo je tiež najmenej aspoň také dobré. Do ovsenej kaše si začnete dávať trocha medu. (Včelár prisahal, že je zdravý, hlavne nech ho kúpim od neho!) Na cestoviny si doprajete viac olivového oleja, veď je zdravý. Na desiatu si dáte nie jeden, ale tri pomaranče, veď sú z prírody. Na obed pizza. Veď je celozrnná. Takto potichu navýšite energetický príjem predtým správne vypočítanej stravy. Zakrátko zistíte, že váha prestala klesať a tepláky sú vám akosi tesné. Asi sa praním zbehla guma.

Je ľahšie ísť na 100 % naplno, než stále brzdiť a pridávať.

To platí v aute, na bicykli, aj v kuchyni. Viete, čo nesmiete? No tak to vôbec nejedzte. A je to vyriešené. Netreba rozmýšľať.

V praxi však ľudia, čo potrebujú schudnúť často nevedia zvládať výnimky. Zvyčajne to vyzerá takto: V pondelok si dám pukance. Výnimočne! A smotanu do kávy. Len kvapku. V utorok je výnimkou tlačenka. Po večeri veterníky (švagriná doniesla, skysli by). V stredu výnimočne koláčiky, v práci sa oslavovalo. Áno, aj tri pivá, ale fakt, čestné slovo, celkom výnimočne. Vo štvrtok výnimočne vrecko arašidov, neodolal som. Potom mi bolo zle a tak výnimočne pohár vodky na opravu žalúdka. V piatok výnimočne v pizzerii. Výnimočne aj 2 poháre koly. Večer výnimočne aj víno, ale veď to sa predsa môže? Podľa internetu je vraj dobré na krvinky. Trocha resveratrolu telo predsa potrebuje. Či? Sugestívne slovo „výnimočne“ a ruka už kŕmi ústie!

Presne tento model je typický ak máte v povahe istú nezdržanlivosť, či nestriedmosť. V takom prípade musíte nasadiť úplnú abstinenciu. A viete čo? Čím dlhšie budete bez dobrôt, tým menej vám budú chýbať. Ale musíte byť bez nich trvale, pretože stačí jedna pizza a obžerstvo sa ľahko vráti.

Ak vás jedna výnimka „rozbije“, zakážte si výnimky úplne! Tvrdé, ale účinné riešenie.

Ponúkne vám niekto med? Je to sladkosť. Nie, neprosíte si. Ponúkajú rezeň? Je to vyprážané. Je to bravčovina. Je to červené mäso. Nie. Žeby ako dezert tortička? Cukor. Biela múka. Nevhodný tuk. Nie. Pozývajú na pivo? Nie, radšej knihu! Prísnosť, disciplína. Je to nepohodlné, ale dosiahnete výsledky!

Akonáhle totiž poľavíte raz, zmeníte sa nielen vy sami, ale aj vaše okolie. Už pre nich nie ste ten, čo prísne dodržiava pravidlá. Aj vy sa už cítite ako niekto, kto občas môže. To je veľký rozdiel vo vnímaní a sebahodnotení. Aj okolie si rýchlo všimne, že ste kŕmiteľní. S úľavou vám začnú ponúkať.