Sú tu už sto rokov. Už máme dosť skúseností s tým, ako fungujú. V prvej fáze vedú k rýchlemu úbytku na váhe. Zároveň však spomaľujú metabolizmus, takže postupne strácajú svoju účinnosť. Výrazne sa tiež zvyšuje pravdepodobnosť jojo efektu, takže potom ľudia sú na stále nižšo-sacharidovej diéte dlhodobo. To však môže postupne zhoršovať niektoré funkcie myslenia. Možno preto si prísny dietár do diéty nedá nikým hovoriť. Robí si ďalej po svojom a stáva sa neprístupný akejkoľvek argumentácii.
Skvelý spôsob, ako spojiť nepríjemné so zbytočným!
Za nízkosacharidový režim sa zvyčajne označuje strava, ktorá obsahuje menej ako 20% energetického príjmu zo sacharidov. Ak dlhodobo jedávate málo sacharidov (menej ako 40% denného energetického príjmu) alebo aj priveľa sacharidov (viac ako 70%) tak sa to už nedá s čistým svedomím označiť za zdraviu prospešnú a bezpečnú stravu. Ideálne preto bude, ak sacharidy v strave ponecháte okolo 50 až 55 percent energetického príjmu. Zvyšok príjmu budú bielkoviny a vhodný tuk. To je optimálne vyvážená strava.
Asi po troch mesiacoch na nízkosacharidovej diéte sa chudnutie začne spomaľovať, často sa zastaví úplne. Niekedy skôr, inokedy neskôr. No to je chvíľa, keď už máte naozaj problém. Prišli ste totiž na koniec cesty. Ďalej sa ísť nedá. Nazad ísť nechcete. Vaše telo sa prispôsobilo tomu, že sacharidov je málo a spomalilo metabolické procesy. Vy teda dodržiavate všetky požiadavky diéty, ale chudnutie už stojí. Po niekoľkých rokoch takého snaženia sa nakoniec môžete dostať do situácie, kedy budete bežne jedávať toľko čo trojročné dieťa a vaše telo bude odmietať chudnúť.
Nízkosacharidová diéta jednoducho nie je vhodná. Stačí ak si začnete dôslednejšie sledovať zloženie potravín a striktne zrušíte (nie obmedzíte, ale zrušíte) cukor. Skrýva sa v mnohých potravinách i nápojoch. Takže žiaden strach zo sacharidov! Len to nesmú byť „rýchle“ cukry.
Snaha jesť polporcie
Diéta typu „žermén“ je ďalšia nepoužiteľná, ale častá rada. Je to podobné, ako keby niekto predával pravítka z gumy – pred použitím si ho natiahnite podľa potreby. Jesť polporcie je zlý nápad.
Z nevhodného jedla spravíte uberaním len menej nevhodného jedla. Nie jedlo vhodné.
Neupravujte si recepty na chudnutie!
Jedálničky a recepty na chudnutie sú zložené z nie náhodne volených surovín. Množstvá, aj postup majú svoj dôvod. Keď niečo zmeníte, nemusí už jedlo „fungovať“. Spomínam si, ako raz známa víťazoslávne priniesla skvelé a zdravé proteínové tyčinky. Presne podľa môjho receptu. Vyzerali ako dobošky. Ukázalo sa, že trocha pozmenila recept.
Tyčinka sa má vyrobiť z ovsených vločiek, orieškov a kulturistických bielkovín. Sladí sa stéviou. Do mrazničky sa dáva na zvýšenie trvanlivosti, ale aj ako ochrana pred maškrtením. Vyberiete si jednu, keď idete na dlhší výlet.
Recept si kuchárka upravila po svojom. Každá zmena mala logiku. Kulturistické bielkoviny nemala poruke, tak dala sušené mlieko. Stéviu nemala a umelé sladidlo nepovažuje za zdravé. Tak pridala trstinový cukor „ten je predsa zdravší než biely, či nie?“ Aby to lepšie držalo pohromade, pridala trocha múky. Nie celozrnnej, ale veď keď je toho tak málo, tak je to hádam jedno? No a aby tyčinky nebolo treba skladovať v mrazničke, upiekla to! Výsledkom boli dobošky tvaru tyčiniek. Chuť bola naozaj vynikajúca!
V pôvodnom recepte som však chcel, aby stravník jedol tyčinky s tukom a bielkovinami, ktoré neprešli tepelnou úpravou. Taká tyčinka má objem (aj z vody) a aspoň trocha vás aj nasýti.
Po upečení sa však tyčinky zmenia na koláčiky ľahké sťaby vánok! Máte ich na tanieri v podobe peknej pyramídky. Z nej potom pri každej ceste kuchyňou beriete kúsok za kúskom, až všetko zjete za deň či dva. Tyčinka už nemá 100 gramov. Nezasýti vás. Kľudne sa dajú zjesť štyri kúsky na posedenie. Problém je v tom, že jedna proteínová tyčinka bola pôvodne zamýšľaná ako jedno kompletné jedlo. Keď ju však upečiete, zjete ju automaticky ako dezert či maškrtu k inému jedlu.
Poďme na ďalší príklad chybnej interpretácie zdravých receptov. Po internete nájdete veľa takzvaných fitness receptov. Kuchárky pečú rôzne zúfalstvá a nazývajú to zdravým jedlom. Ako sa z nezdravej maškrty stane niečo, čo odrazu považujú za zdravé jedlo? V receptúre sa zmení niektorá surovina. Napríklad namiesto bielej múky sa použije celozrnná. Alebo špaldová či pohánková. Prípadne bezlepková – to je teraz moderné zaklínadlo na výrobu „zdravého“ jedla. Alebo namiesto margarínu dáte do bábovky olivový olej (štvrť litra), veď je zdravý. Alebo namiesto droždia dajú kvások.
Nevhodné jedlá zvyčajne zostávajú nevhodné aj potom, čo do nich dáte o niečo „zdravšie“ ingrediencie. Nevhodné jedlo celozrnnou múkou nezmeníte na „fitness recept“. Kým chudnete, tak vypekanie plechov s celozrnným čímkoľvek sladkým je jednoducho zlý nápad.