Stres a chudnutie

Psychológ by asi hneď na zahriatie povedal, že existuje eustres (stimulujúci) aj distres (zaťažujúci). Pre naše účely však celkom postačí, ak stres budeme vnímať zjednodušene ako niečo únavné, vyčerpávajúce a nepríjemné. Výpočet príkladov, čo je to stres môže byť nekonečný. Teraz nasleduje najdlhšia veta v tejto knihe: Ťažká práca, tvrdý tréning, zima, hluk, teplo, vibrácie, vírusová infekcia, bolesť, hladovanie, prejedenie sa, zlá strava, toxické látky v jedle, vo vzduchu (fajčenie, aj pasívne), hnev, napätie, hádky, zlé správy, chudoba, výsmech okolia, zlá spoločnosť (v zmysle zlá štvrť, zlý sused, zlá nálada v štáte, vojna), vôľou riadené zmeny v živote (nútenie sa do niečoho, čo neznášate, alebo nedostupnosť toho, čo máme radi), príliš intenzívne štúdium, priveľa negatívnych informácií z médií, sledovanie politickej diskusie, nedostatok spánku, nedostatok odpočinku a podobne, bodka.

V živote na nás nepôsobí len jeden druh stresu. Vždy sa naraz kombinuje niekoľko rôznych záťaží. To je normálne. Naše telo a psychika sú na záťaž pripravené. Sme pripravení riešiť problémy, prekonávať prekážky, učiť sa nové veci a prežiť aj v nehostinnom prostredí. Mierny stres môže u niekoho stimulovať výkon a vzniká tak pocit, že v strese sa niekomu lepšie pracuje.

Ak je záťaž nutná, treba ju zvládnuť. Len nedovoľte, aby ste boli v strese zbytočne. Ako zbytočne? Čo tak ten húfik psychopatov, ktorý vtrhne do domácností každú nedeľu popoludní? Cez televízor v politickej diskusii.

Najviac škodlivé sú také situácie, v ktorých nemáme kontrolu. Šéf stanoví priskorý termín. Susedia vás rušia hádkami a neviete tomu zabrániť. Práca v open space. Sústavné prepínanie pozornosti. Politicky nastolený neslobodný režim. To všetko je zdrojom stresu s ktorým sa nedá veľa spraviť.

Z bezmocnosti vzniká zdraviu škodlivá zlosť.

Keď môžeme situáciu kontrolovať, spravidla je to stres, ktorý škodí málo. Ak v práci vznikne problém, ktorý viete vyriešiť, často je taká úloha pre vás dokonca príjemná. Dôležité je, aby záťaž prichádzala v primeraných „dávkach“ a aby ste zvládali jej riešenie. Ak po vyriešení záťažovej situácie môžete aj odpočívať, všetko je zvyčajne v poriadku. Telo trénuje, ako podobnú záťaž nabudúce zvládnuť ešte lepšie. Práca posilní svaly, ktoré sme použili. Mierny chlad nás môže spraviť otužilejšími. Sústredené cvičenie na hudobný nástroj je psychicky namáhavé, ale práve tak sa najlepšie naučíte hrať. Ak je záťaž časovo obmedzená, mierna a je po nej čas na zotavenie a regeneráciu, tak vás môže posilniť.

Intenzívnejšie, alebo dlhodobé trvanie stresu nás však môžu poškodiť. Silné vibrácie v práci, deštruktívne napätie vo vzťahu, bezútešná finančná situácia môžu človeka oslabiť, aj zničiť. Žiaľ, neviete vždy vopred presne odhadnúť, ktorý zážitok vás posilní (pretože ho zvládnete) a ktorý oslabí. Chudoba jedného prinúti viac zapracovať a stať sa bohatým. Druhý ju bude tíško znášať celý život. Tretí sa v rovnakej situácii obesí. Mizerné vzťahy v rodine niekto zvládne štúdiom psychológie. Iný zotrvá v konfliktoch. Tretí utečie do iného mesta.

Dlhodobý stres má zlý vplyv na mozog!

Stres ovplyvňuje oblasti v mozgu, ktoré majú na starosti učenie a rozhodovanie. Ovplyvňuje aj centrá, ktoré spracovávajú emócie, hormonálny a imunitný systém. Znovu to zopakujem: najhoršie je, ak často zažívate zlosť.

Nahnevaný človek sa horšie učí nové veci, ťažšie hľadá súvislosti a nemá odstup. Nevie sa rozumne rozhodovať. Stráca schopnosť rozmýšľať „sedliackym rozumom“. Ani celkom jednoduché problémy nevie vyriešiť. Nahnevaný človek má navyše hlboké presvedčenie o vlastnej pravde. Aj keby bolo celkom mylné. Aj to je reálny dôsledok stresu, ktorý vyvoláva hnev.

Inými slovami to znamená, že dlhodobo stresovaný človek reaguje inak, ako by reagoval v odpočinutom a spokojnom naladení. Vychádza z chybných úvah, ktorým navyše skalopevne verí.

Chudoba, zlé prostredie, zlá práca, či chrapúň v rodine sú preto veci, ktoré nie je rozumné dlho tolerovať. Ak už niečoho máte „dosť“ a nedá sa s tým nič robiť, nečakajte. Utečte, odíďte, odsťahujte sa. Uniknite fyzicky. Je to bezpečnejšie. Niekedy totiž ľudia v strese zotrvávajú roky a zo zlej situácie nakoniec „unikne“ len ich telo – prostredníctvom choroby. Tráviace ťažkosti, žalúdočné vredy, srdcovocievne ťažkosti, bolesti chrbta, hlavy, kĺbov, chronická únava, kožné problémy, alergie, astma, sú často spolupodmienené dlhodobo neriešeným stresom.

Ako to že stres môže vyvolať rôzne ochorenia? Stres vyvoláva v tele odpoveď. Niečo vás zaťažuje (zlosť, tlak, šok, nepríjemná situácia) a vy to chcete odstrániť, alebo vyriešiť. Čo sa stane?

Prvý moment – strnutie – sa dá prirovnať k poplachu. Niečo sa stalo, alebo niečo začína hroziť. Hneď sa zdvihne hladina hormónu kortizol, ktorý mobilizuje energetické rezervy. Telo sa pripravuje na reakciu. Následne stúpa hladina adrenalínu, mení sa krvný tlak, rýchlosť práce srdca. Krv sa presunie k svalom, aby boli pripravené reagovať. Utlmia sa tráviace procesy.

Človek sa tak pripravuje na reakciu. Musí situáciu zvládnuť. Počas krátkeho strnutia sa musí bleskovo rozhodnúť. Buď bude utekať, alebo bojovať.

Útok, alebo útek sú riešením aktuálneho ohrozenia. Akciou sa situácia vyrieši a stres pominie. Lenže tu sme v 21. storočí, priatelia. Sú situácie, pred ktorými sa nedá utiecť. Stres teda ďalej pretrváva. Telo sa musí s novou situáciou nejako vyrovnávať. Snaží sa prispôsobiť. Mení rôzne procesy tak, aby stresový faktor napáchal čo najmenej škôd.

Príkladom dlhodobej záťaže môže byť situácia, že vám naložia ťažký náklad na jedno plece. Budete ho niesť v čudnej polohe, skoro akoby ste krívali. Tým dosiahnete rovnováhu. Chvíľa nie je problém. No ak by ste tak nosili záťaž niekoľko rokov, spôsobilo by vám to trvalé zmeny na kostiach, kĺboch a svaloch. Okriveli by ste. Už by sa to nedalo napraviť.

Podobne to je aj s psychickým stresom. Ak stále neprestáva, začnete cítiť vyčerpanie. Nie je to však len pocit únavy. Prejavuje sa to aj na telesnej úrovni. Môžu tak vznikať takzvané psychosomatické ochorenia. Psychika ovplyvňuje aj telesné procesy. Stres sa prejavuje zhoršením imunity, rozvojom depresie. Ľahšie ochorieme, zhoršuje sa stav srdcovocievneho systému (často sa začne rozvíjať ateroskleróza). Neraz sa rozvíja obezita.

Dlhodobé vyčerpanie a stres neovplyvňujú len telo. Spôsobujú postupný úpadok poznávacích funkcií. Lapidárne povedané: človek ktorý je trvale v strese, začne akoby hlúpnuť. Prestáva byť schopný poradiť si, riešiť situácie. Pociťuje obavy, alebo strach. Ľahšie sa nahnevá.